1. Spadol som, udrel som sa, resp. spadol na mňa tovar/výrobok a pod. Čo teraz?
  2. Čo mal Ján urobiť, aby mal nárok na úrazové dávky?
  3. Je moje poškodenie zdravia pracovný úraz?
  4. Kedy nie je moje poškodenie zdravia pracovný úraz?
  5. Kedy mám nárok na úrazové dávky?
  6. Ako mám uplatniť nárok na odškodnenie z titulu pracovného úrazu alebo choroby z povolania?
  7. Keď si budem uplatňovať náhradu z titulu pracovného úrazu, môžem prísť o prácu?
  8. Kto je úrazovo poistený?
  9. Má samostatne zárobkovo činná osoba nárok na odškodnenie z titulu pracovného úrazu?
  10. Čo je to pracovný úraz?
  11. Čo je to choroba z povolania?
  12. Na aké dávky má nárok zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu bola zistená choroba z povolania?
  13. Ktorý zákon upravuje podmienky úrazového poistenia?
  14. Na koho sa zákon o sociálnom poistení nevzťahuje?
  15. Kedy vzniká a kedy zaniká úrazové poistenie?
  16. Kto má nárok na úrazové dávky?
  17. Ako sa boduje poškodenie zdravia?
  18. Aké dávky sa vyplácajú v súvislosti s návratom do zamestnania?

 

 

 

1. Spadol som, udrel som sa, resp. spadol na mňa tovar/výrobok a pod. Čo teraz?

Bežná situácia na pracovisku. Zamestnanec Ján, zakopne a spadne alebo na neho spadne tovar uložený na polici alebo sa udrie sa do kolena. Bolesť po chvíli prejde. Ján nikomu nič nenahlási a pokračuje v práci.
O niekoľko týždňov začne koleno opúchať a bolieť. Ján ide k lekárovi. Nasleduje PN, a za tým operácia kolena. Za prvé 3 dni má Ján nárok na 25 % príjmu. Od 4 dňa má nárok 55 % príjmu. Na úrazový príplatok a ďalšie úrazové dávky má nárok 0 %.

 

2. Čo mal Ján urobiť, aby mal nárok na úrazové dávky?

Keď Ján spadol, mal ísť okamžite za svojim nadriadeným (majstrom, vedúcim a pod.) a oznámiť mu, čo sa mu stalo a mal trvať na tom, aby si jeho šéf zapísal tento jeho pád do knihy drobných úrazov, aj keď navonok nebolo v danej chvíli nič na kolene vidieť. Zároveň mal o svojom páde, ako aj o tom, že to oznámil svojmu šéfovi, informovať aj svojich kolegov v práci, aby mal svedkov pre svoje neskoršie tvrdenie.

O niekoľko týždňov začne koleno opúchať a bolieť. Ján ide k lekárovi. Nasleduje PN, a za tým operácia kolena. Za prvé 3 dni má Ján nárok na 80 % príjmu (25% nemocenské + 55% úrazový príplatok). Od 4 dňa má nárok 80 % príjmu (55% nemocenské + 25% úrazový príplatok). Zároveň má nárok na ďalšie úrazové dávky.

Následne Ján príde od lekára a povie svojmu zamestnávateľovi, že poškodenie kolena je v dôsledku pádu, ktorý utrpel na pracovisku vtedy a vtedy. Zamestnávateľ si tvrdenie Jána preverí (u Jánovho majstra, vedúceho a pod.) a zistí, že skutočne v knihe drobných úrazov má Jánov šéf napísané, že vtedy a vtedy Ján spadol. Zamestnávateľ dodatočne spíše s Jánom záznam o pracovnom úraze, ktorý postúpi príslušným orgánom, vrátane Sociálnej poisťovne.

V dôsledku toho je jasné, že úraz Jána je pracovným úrazom a Ján má nárok na úrazové dávky.

Po skončení pracovnej neschopnosti má Ján nárok na ďalšie finančné odškodnenie: náhrada za bolesť.

Ak jeho poranenie kolena bude vážnejšie, má Ján nárok na ďalšie finančné odškodnenie a to: náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Ak jeho poranenie kolena bude vážne a pokles pracovnej schopnosti Jána bude najmenej 10 % max. 40 % má Ján nárok na ďalšie finančné odškodnenie, a to: jednorazové vyrovnanie.

Ak bude pokles pracovnej schopnosti Jána vyšší ako 40 %, má Ján nárok na ďalšie finančné vyrovnanie, a to: na doživotnú úrazovú rentu.

 

3. Je moje poškodenie zdravia pracovný úraz?

Pracovný úraz je vtedy, ak k nemu došlo na pracovisku a pri práci alebo pri činnostiach, ktoré súvisia s prácou. Jedná sa o, napr.:

  • prípravu pracovného náradia alebo materiálu, ktorý budete potrebovať pri svojej práci sa porežete. Je to pracovný úraz. Musíte ale toto porezanie oznámiť svojmu šéfovi (majstrovi, predákovi apod.). Inak to nebude uznané za pracovný úraz.
  • pri prezliekaní v šatni sa pošmyknete a udriete sa. Je to pracovný úraz. Musíte ale toto pošmyknutie sa oznámiť svojmu šéfovi (majstrovi, predákovi apod.). Inak to nebude uznané za pracovný úraz.
  • pri chodení v rámci plnenia si pracovných povinností (napr. na služobnej ceste alebo nesiete do skladu materiál a cestou sa šmyknete na schodoch)
  • – upratovanie po skončení práce – šmyknete sa, zadriete si, udriete sa a pod.
  • Vaše vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa – cesta tam a späť
  • Vaše ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta tam a späť
  • Vašu účasť na vzdelávaní, prehlbovaní a zvyšovaní si kvalifikácie, na ktorých ste sa zúčastnili na príkaz alebo so súhlasom zamestnávateľa (vrátane odborárskych školení)
  • Vašu povinná účasť na rekondičnom pobyte
  • pracovnú/služobnú cestu – posudzuje sa podľa konkrétnej situácie.

 

4. Kedy nie je moje poškodenie zdravia pracovný úraz?

Ak sa úraz stane:

  • na ceste do/z práce,
  • do/z/počas stravovania,
  • na/z ošetrenia a vyšetrenia v zdrav. zariadení vykonané bez príkazu zamestnávateľa
  • pracovnú/služobnú cestu – posudzuje sa podľa konkrétnej situácie,

Pracovný úraz nie je poškodenie zdravia:

  • ktoré ste utrpeli pri ceste do zamestnania, napr. keď ste sa pošmykli na zľadovatenom chodníku. Jedinou výnimkou je tu situácia, keď sa tento chodník nachádza v areáli Vášho zamestnávateľa.
  • ktoré ste si spôsobili úmyselne, svojou nedbanlivosťou alebo porušením pracovných a výrobných postupov, ak ste o nich boli riadne poučený a ak ste boli pravidelne kontrolovaný, či ich dodržiavate.
  • ktoré ste utrpeli pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, napr. drogy.

 

5. Kedy mám nárok na úrazové dávky?

Na úrazové dávky máte nárok, ak ste utrpeli pracovný úraz alebo ak Vám bola zistená choroba z povolania.

 

6. Ako mám uplatniť nárok na odškodnenie z titulu pracovného úrazu alebo choroby z povolania?

Ísť na pobočku Sociálnej poisťovne, odovzdať žiadosť o úrazovú dávku a konzultovať celú problematiku s príslušným referentom úrazového poistenia.

 

7. Keď si budem uplatňovať náhradu z titulu pracovného úrazu, môžem prísť o prácu?

Nie. Odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania nehradí zamestnávateľ, ktorý je práve pre prípad pracovných úrazov a chorôb z povolania povinne poistený v rámci úrazového poistenia. Odškodnenie hradí Sociálna poisťovňa.

 

8. Kto je úrazovo poistený?

Na rozdiel od ostatných druhov sociálneho poistenia (nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti), kedy je poistený aj zamestnávateľ, aj zamestnanec, v prípade úrazového poistenia je poistený iba zamestnávateľ.

V § 16 zákona o sociálnom poistení sa uvádza, že povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu.

 

9. Má samostatne zárobkovo činná osoba nárok na odškodnenie z titulu pracovného úrazu?

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) nie je poistená pre prípad pracovného úrazu alebo choroby z povolania podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pretože podľa tohto zákona je pre prípad pracovného úrazu alebo choroby z povolania poistený iba zamestnávateľ.

Nárok na náhradu z titulu pracovného úrazu alebo choroby z povolania si môže SZČO uplatniť v rámci komerčného úrazového poistenia, pokiaľ má také poistenie uzatvorené.

Napriek tomu, že SZČO nie je zo zákona poistená pre prípad pracovného úrazu alebo choroby z povolania, neznamená to, že by nemohla za určitých okolností mať nárok na niektoré úrazové dávky. Vždy to závisí od konkrétnej situácie, ako došlo k pracovnému úrazu.

 

10. Čo je to pracovný úraz?

Definícia pracovného úrazu je uvedená v § 8 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Je to poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré

  • utrpel zamestnanec pri svojej práci alebo v priamej súvislosti so svojou prácou alebo pre plnenie pracovných úloh alebo pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi,
  • utrpel žiak strednej školy a študent vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej praxe
  • utrpela fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a v iných občianskych združeniach, pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi podľa osobitného predpisu, a člen banského záchranného zboru pri činnostiach tohto zboru,
  • utrpela fyzická osoba pomáhajúca na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pri havárii, živelnej pohrome a inej mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov,
  • utrpel dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby pri športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí,
  • utrpel dobrovoľný člen horskej služby alebo iná fyzická osoba pomáhajúci na výzvu horskej služby a podľa jej pokynov pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto činnosti.

Pracovný úraz nie je služobný úraz, ktorý vznikol pri výkone služby policajt a profesionálny vojak alebo v súvislosti s nimi.

 

11. Čo je to choroba z povolania?

Definícia choroby z povolania je uvedená v § 8 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

Je to choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1 k zákonu o sociálnom poistení, ak vznikla zamestnancovi za podmienok uvedených v tejto prílohe pri práci alebo

  • žiakovi a študentovi počas riadneho odborného výcviku,
  • dobrovoľnému hasičovi pri hasení požiaru
  • človekovi počas poskytovania pomoci pri mimoriadnej udalosti – havária, prírodná katastrofa,
  • dobrovoľnému zdravotníkovi pri poskytovaní pomoci osobám zraneným počas športového alebo kultúrneho podujatia,
  • dobrovoľnému členovi horskej služby alebo každej osobe pri poskytovaní pomoci v teréne.

Choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu.

 

12. Na aké dávky má nárok zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu bola zistená choroba z povolania?

Kedy a za akých podmienok a na aké úrazové vzniká poškodenému (§ 83), t. j. zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu bola zistená choroba z povolania je uvedené v zákone o sociálnom poistení.

Poškodený má nárok na úrazový príplatok pri pracovnej neschopnosti zamestnanca. (§ 85 – § 87)

Ďalej pri splnení zákonných ustanovení má nárok na úrazovú rentu, na ktorú vzniká nárok po skončení liečenia, pokiaľ pokles pracovnej schopnosti predstavuje viac ako 40 %. (§ 88 – § 89)

Ak je pokles pracovnej schopnosti ohodnotený na viac ako 10 % ale maximálne na 40 %, zamestnanec má nárok na jednorazové vyrovnanie. (§ 90 – § 91)

Pokiaľ poškodený zomrie v čase, keď mal vyživovaciu povinnosť, jeho pozostalým patrí pozostalostná úrazová renta. (§ 92 – § 3)

Manžel či manželka alebo nezaopatrené deti majú tiež v prípade úmrtia poškodeného v dôsledku pracovného úrazu či choroby z povolania nárok na jednorazové odškodnenie. (§ 95) Výška jednorazového odškodnenia je 730-násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 46 485, 40 eura. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 46 485, 40 eura. Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 1 je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Ak úhrn jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových odškodnení nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac 46 485, 40 eura.

Okrem toho si poškodený môže uplatniť náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením či pobytom v nemocnici. Ide o náklady, ktoré sa neuhrádzajú zo zdravotného poistenia.

Poškodený má taktiež nárok na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Výška náhrady je uvedená v zákone č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

Ďalšie náhrady sa týkajú pozostalých v prípade úmrtia poškodeného. Hradia sa náklady spojené s pohrebom, spopolnením či úpravou hrobu až do výšky 2.324,40 eura. Zákon prikazuje platiť tretinu výdavkov na smútočné ošatenie osôb, ktoré s ním žili v spoločnej domácnosti, najviac však vo výške 99,60 eura na osobu. Uhrádzajú sa aj cestovné náklady spojené s pohrebom.

 

13. Ktorý zákon upravuje podmienky úrazového poistenia?

Úrazové poistenie je jednou z oblastí sociálneho poistenia. Základným zákonom, ktorý rieši otázku úrazového poistenia, vrátane nárokov na odškodnenie z titulu pracovného úrazu a choroby z povolania rieši zákon č. 461/203 Z. z. v znení neskorších predpisov.

 

14. Na koho sa zákon o sociálnom poistení nevzťahuje?

Zákon o sociálnom poistení 461/2003 Z .z. sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov, profesionálnych vojakov ozbrojených síl, mimoriadnej služby, ktorých sociálne zabezpečenie je upravené zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

 

15. Kedy vzniká a kedy zaniká úrazové poistenie?

V § 24 zákona o sociálnom poistení sa uvádza, že úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu uvedenú v § 16, a zaniká dňom, v ktorom nezamestnáva ani jednu takúto fyzickú osobu.

 

16. Kto má nárok na úrazové dávky?

V § 17 zákona o sociálnom poistení sa uvádza, že nárok na úrazové dávky má poškodený :

  1. Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
  2. Nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom má aj
    1. žiak strednej školy a študent vysokej školy, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe,
    2. fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a v iných občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi podľa osobitného predpisu, 41) a člen banského záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri činnostiach tohto zboru,
    3. fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri havárii, živelnej pohrome a inej mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto činností utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania,
    4. dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výkone zdravotníckych služieb pri športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí,
    5. dobrovoľný člen horskej služby alebo iná fyzická osoba, ktorí na výzvu horskej služby a podľa jej pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto činnosti utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania.
  3. Nárok na úrazové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel (manželka), nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 2 a fyzická osoba, voči ktorej mala fyzická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť.

Zjednodušene povedané, nárok na úrazové dávky má

  • každý zamestnanec, ktorý utrpel poškodenie zdravia pri práci,
  • žiak a študent, ak utrpel poškodenie zdravia počas riadneho odborného výcviku,
  • dobrovoľný hasič, ak poškodenie zdravia utrpel pri hasení požiaru
  • človek, ktorý utrpel poškodenie zdravia počas poskytovania pomoci pri mimoriadnej udalosti – havária, prírodná katastrofa,
  • dobrovoľný zdravotník, ktorý utrpel poškodenie zdravia pri poskytovaní pomoci osobám zraneným počas športového alebo kultúrneho podujatia,
  • dobrovoľný člen horskej služby alebo každý, kto utrpel poškodenie zdravia pri poskytovaní pomoci v teréne.

 

17. Ako sa boduje poškodenie zdravia?

Napr.:

  • Vyrazenie zubov alebo extrakcia následkom úrazu 1 – 2 zubov 10 bovod; 2 – 5 zubov 10 – 30b.
  • Tržná, rezná alebo zmliaždená rana jazyka, vrátane chirurgického ošetrenia 10 – 15b.
  • Strata jazyka 70 – 100b.
  • Poranenia krku: Rezná, tržná rana alebo zmliaždená bez poranenia krčných orgánov, vrátane operácie 5 – 10b.
  • Poleptanie, prederavenie pažeráka, vrátane prípadnej operácie 35 – 80b.
  • Poranenie v oblasti panvy: Pomliaždenie panvy 15b., zlomeniny panvových kostí odtrhnutím predného tŕňa alebo hrboľa bedrovej kosti 35b., zlomenina lopatky bedrovej kosti bez posunutia úlomku 45b., zlomenina lopatky bedrovej kosti s posunutím úlomku 80b., zlomenina kostrče 35b.
  • Zlomenina kľúčnej kosti: neúplná 15b., úplná 25-35b., liečená operáciou 50b.
  • Zlomenina tela ramennej kosti neúplná 45, liečená operáciou 100b.
  • Zlomenina spodiny lebečnej 130 – 200b.
  • Strata celého prsta 75 – 90b.
  • Amputácia ruky 750 – 900b.
  • Zlomenina členka 30 – 70b.
  • Zlomenina píšťaly 80 – 180b.
  • Zlomeniny stavcov 25 – 60b.

 

18. Aké dávky sa vyplácajú v súvislosti s návratom do zamestnania?

Pokiaľ sa niekto chce vrátiť do zamestnania, vypláca sa mu rehabilitačné a rekvalifikačné.
Podmienky poskytovania pracovnej rehabilitácie a rehabilitačného, ako aj podmienky rekvalifikácie a rekvalifikačného sú podrobne určené v § 95 – § 98 zákon o sociálnom poistení.